Môžeme jednoducho tvrdiť, kde nie je krv, tam nie je život...
Dalo by sa toto tvrdenie rozšíriť o detail. Tam kde nie je dostatok dostatočne okysličenej krvi, tam tkanivo chradne. Väčšina dejov látkovej výmeny v našom organizme prebieha ako aeróbny dej, teda za prítomnosti kyslíka (O2). Kyslík je potrebný na tvorbu energie (ATP). Ak ho je málo organizmus sa prispôsobí na režim kyslíkového deficitu. Takýto režim však je spojený s rozličnými systémový ochoreniami. Je všeobecne známe, že rakovinové bunky sa aktivizujú v anaeróbnom prostredí. Pri nedostatku kyslíka v krvi a tkanivách sa zvyšuje ich kyselosť, čím sa metabolizmus zhoršuje.
Nedostatok kyslíka najviac pociťuje centrálny nervový systém, ktorého veliteľom je mozog.
Vekom človek starne. Čo je to starnutie? Je to komplexný proces, pri ktorom významnú úlohu zohráva prekrvovanie. Najlepšie viditeľné znaky starnutia sú na pokožke – vrásky, melanínové škvrny nazývané aj starecké, šediny... Podobné prejavy sa dejú aj na vnútorných orgánoch a hlavne na ich obaloch/perifériách. Dobre pociťujeme nedokrvovanie na končatinách – rukách, nohách. Pri dokrvovaní hrajú dôležitú úlohu najtenšie cievy – kapiláry.
Zásobovanie organizmu kyslíkom sa uskutočňuje na 99% pľúcami, 0,9% cez kožu a cez jedlo v žalúdku.
Vekom sa znižuje koncentrácia kyslíkaO2 v krvi. Pozri obrázok.
Profesor Otto Warburg, vedec ocenený v roku 1931 Nobelovou cenou zistil, že keď v bunkách ľudského organizmu zásoba kyslíka klesne pod 60%, vo vzniknutom anaeróbnom prostredí oveľa ľahšie vzniknú patologické nádorové ochorenia. V roku 1944 to aj dokázal, preto bol nominovaný na cenu aj druhýkrát.
Zvýšená hladina kyslíka v krvi zlepšuje tvorbu kolagénu, ktorá súvisí s hojením rán a tvorbou nového tkaniva.
Trochu vedy a čísiel
Dynamika krvného obehu
Srdce je čerpadlo, ktoré vháňa krv do obehového systému. Aplikácia fyzikálnych zákonov do dynamiky kvapalín prináša radu problémov, pretože:
- krv má nenormálne viskózne vlastnosti,
- cievy nie sú pevné trubice a ich priemer závisí nie len od tlaku, ale tiež od napätí hladkých svalov v cievnej stene,
- konečne tok krvi nie je ustálený, ale má pulzujúci charakter.
Odchýlky od teoretických hodnôt počítaných z Poiseuilleov-Hagenovej rovnice sú ďalej spôsobené anomálnou viskozitou krvi. Krv je suspenziou krviniek v plazme. Viskozita krvi stúpa s rastúcimi hodnotami hematokritu (% objemu krvi zaujímanej červenými krvinkami). Viskozita krvi pri 20°C je okolo 3-4 mPas.
V pokoji je minútový srdečný výdaj 5 l/min a prierez okolo 3 cm2, takže rýchlosť prietoku je 0,3 m/s, čo je menej ako kritická rýchlosť prechodu laminárneho prúdenia do turbulentného. Pri zvýšenej námahe, kedy minútový prietok vzrastie až 5-krát, alebo pri stenóze (upchaní) aorty je prúdenie turbulentné.
Tab. 1
99% celkového množstva kyslíka sa viaže na hemoglobín červených krviniek a len 1% na krvnú plazmu. Plazma s nedostatkom kyslíka môže spôsobiť problém podobne, ako nedostatok kyslíka pre morské živočíchy. Keď látková výmena nefunguje dostatočne dobre alebo rýchlo, objavia sa nepriaznivé príznaky. Napr. keď bunky dostávajú málo kyslíka, začnú vyhľadávať iné zdroje energie, aby udržiavali životne dôležité funkcie. V takom prípade väčšinou rozkladajú cukor kvasením, k čomu nie je potrený kyslík, čo však poruší metabolizmus buniek a produkuje nežiaduce chemické látky. Za krátky čas vznikne celá skupina slabých, nezdravých buniek, ktoré stratili svoju prirodzenú obranyschopnosť. Tieto bunky sa nevedia ubrániť pred útokom vírusov, baktérií a iných choroboplodných látok.
Kyslík svojim detoxikačným a čistiacim účinkom prispieva k zničeniu anaeróbnych baktérií v organizme (Streptococcus, Staphylococcus, Salmonella, E.coli). Telo napĺňa energiou, zlepšuje fyziologické procesy. Napomáha vstrebávaniu a využívaniu vitamínov, minerálnych látok, aminokyselín a liečivých rastlín. Zlepšuje krvný obeh a tým pomáha v prevencii srdcovo-cievnych ochorení (srdcový infarkt, vysoký krvný tlak, krvácanie do mozgu).
Spojitosť chorôb s nedostatkom kyslíka v krvi
Krvný tlak – vysoký/nízky
Príliš nízky alebo príliš vysoký KT, kolísavý KT, zlý krvný obeh, sklon ku krvácaniu a zvýšené hodnoty cholesterolu a triglyceridov, kyseliny močovej v krvi môžu byť podmienené prekyselením.
Pri vysokom KT sú steny ciev veľmi zaťažené a pritom poklesne množstvo kyslíka pre srdcový sval, a tým pre celý organizmus.
Ateroskleróza
Artérie sú vo vnútri vystlané tenkou epitelovou vrstvou, tzv. endotelom. Ak sa táto citlivá vrstva stane poréznou môžu tam uviaznuť rozličné substancie. Príčinou poréznosti môže byť aj to, že telo musí odobrať základné zložky endotelu na neutralizáciu kyselinovej záťaže. Tu normálne zasahuje a pomáha vitamín C, ktorý vytvára kolagén, ale po väčšinou ani on nie je k dispozícii v dostatočnom množstve, a tak telo na to používa svoj vlastný materiál a to je cholesterol. Cholesterol sa síce postará o to, aby zostali tepny nepriepustné napriek chýbajúcim základným zložkám, ale voľný tok krvi už potom nie je zabezpečený. Okrem toho sa tlačia do tepien tukové čiastočky, bielkovinové substancie a na stenách tepien sa usadzujú vápenaté soli. Na zabezpečenie toku krvi, ktorý je pre život nevyhnutný musí telo zvýšiť krvný tlak, aby sa krv napriek rastúcemu odporu dostala do všetkých častí tela. Dochádza k poruchám prekrvenia tepien a tým k ich vzrastajúcemu vápenateniu najmä v nohách, mozgu a koronárnych ciev srdca.
Cholesterol je odolný voči kyselinám, a preto sa prekyselením neodbúrava. Telo potrebuje dostatok cholesterolu ako náhradu za stratený vápnik a na ochranu cievnych stien. Ateroskleróza (kôrnatenie tepien) je vlastne výmena vápnika za cholesterol.
Ak kyselinová záťaž trvá dlhšie, zhustia sa usadeniny cholesterolu v cievach i žilách, čím sa jemné vlásočnice stávajú značne nepriepustné. To vedenie k neustále narastajúcemu nedokrvovaniu - ischemizácii. Okrem toho krv môže prijímať čoraz menej živín zo stien tenkého čreva.
Väčšie usadeniny cholesterolu v tepnách a žilách spôsobujú ich vnútorné zúženie, v dôsledku čoho sa zvýši tlak. Tým sa zvýši riziko prasknutia alebo roztrhnutia ciev. Aby sa tomu predišlo, cievy si začnú svoje steny vystielať ešte väčším množstvom cholesterolu, čo zužuje ešte viac, čím sa kruh uzavrel. Tým vzniká riziko, že zúženú cievu upchá krvná zrazenina.
Znížený prietok krvi sa prejavuje ako zhoršovanie telesných funkcií a znížením výkonu. Telesnou záťažou alebo vzrušením sa rýchlo dosiahne maximu dovolenej záťaže kapilár. Ak za týchto okolností praskne žilka v mozgu, tak máme NCP - mŕtvicu. Ak praskne alebo upchá cieva srdca, dochádza k infarktu.
To všetko začína už od 20. roku života a z veľkej časti je zodpovedné za predčasné starnutie tela. Pravidelná úprava acidobázickej rovnováhy je jedným z najdôležitejších krokov k tomu, aby sa tepny udržali pevné a pružné.
Poruchy prekrvenia
Každá jedna bunka nášho tela potrebuje neustále zásobenie prúdom krvi, prostredníctvom ktorého sa aj odvádzajú splodiny látkovej výmeny.
Vinou kyseliny sa stávajú červené krvinky čoraz nepružnejšími a napokon dosiahnu istú stuhnutosť, kvôli ktorej už nielenže nemôžu prechádzať cez kapiláry, ale ju aj upchávajú. To spôsobuje nedokrvovanie spojené s nedostatkom kyslíka v tkanivách, ale aj infarkt alebo mŕtvicu.
Aby sa predišlo trombózam alebo vredom predkolenia mal by sa už pri malých poruchách prekrvenia v tele, preveriť stav prekyselenia organizmu a dodať mu raz za deň formou zásaditého stravovacieho doplnku dostatok zásad.
Zdravé a nezdravé červené krvinky
Najnovšie výskumy dokazujú, že červené krvinky sa netvoria v kostnej dreni, ale v tenkom čreve. Preto je životne dôležité priviesť do tenkého čreva čo najkvalitnejšiu alkalickú potravu a tekutiny. Kyslá strava ničí povrchovú vrstvu tenkého čreva, čo spôsobuje tvorbu deformovaných červených krviniek.
Červená krvinka má schopnosť transformovať sa na akúkoľvek inú bunku ľudského tela podľa potreby. Preto od kvality červených krviniek závisí celková kvalita nášho organizmu.
Zdravé červené krvinky
(prevaha zeleniny, vody, ovocia...)
Viac na: betterblood.net/gallery
Choré červené krvinky
(prevaha kyselinotvorných potravín ako: pšenica, cukor, mäso, mlieko...)
Vlastná terapia
Oxygenoterapiu realizujeme inhaláciou zvlhčeného medicínskeho 93% kyslíka (O2) po dobu 40 minút cez masku.
Pred terapiou sa zmeria krvný tlak, tepová frekvencia a hladina kyslíka v krvi (SpO2). Zároveň sa vykoná niekoľko dýchacích cvičení na aktiváciu sliznice pľúc. Následne sa reflexčne stimuluje činnosť bránice pri dýchaní.
Počas terapie sa monitoruje hladina kyslíka v krvi a tepová frekvencia.
Pred a po terapii klient užije dávku antioxidantov na zefektívnenie terapie a zníženie tvorby kyslíkových radikálov.
Vyššie uvedené kroky vytvárajú synergický efekt na umocnenie oxygenoterapie.
Oxygenoterapia má nasledovné účinky na organizmus:
- Zlepší energetický potenciál organizmu, zvyšuje imunitu, odstraňuje únavu
- Zvýši fyzickú a psychickú výkonnosť, odstraňuje nespavosť, nekoncentrovanosť
- Urýchli regeneráciu síl po prekonaní choroby
- Priaznivo ovplyvní liečbu ochorení
- centrálnej nervovej sústavy, podporuje látkovú výmenu v mozgu, pamäť
- kardiovaskulárneho systému, zlepšuje prekrvenie myokardu, stabilizuje krvný obeh
- tráviacej sústavy, metabolizmus žalúdka a tenkého čreva
- urologických, gynekologických ochorení
- onkologických ochorení
- ochorení pohybového aparátu
- Preventívne pôsobí proti nádorovým ochoreniam
- Zmierni nežiaduce účinky farmakoterapie
- Zvýši toleranciu fyzickej záťaže, napr. kondíciu pred veľkou plánovanou operáciou, športovým výkonom alebo psychickým vypätím
- Spomalí proces starnutia, zbaví vrások a celulitídy
Na to, aby sa prejavili účinky je potrebné prijať aspoň 6 dávok, optimum je 10 a ideálne 18 dávok. Nad 18 dávok sa nezvyšuje koncentrácia O2 v krvi.
Efekt 6-tich dávok vydrží 2-3 mesiace, 10-tich 6 mesiacov a 18-tich dávok vydrží 12 mesiacov.
Kontraindikácie
Pred terapiou je potrebné klienta vyšetriť a zistiť, či netrpí niektorými ochoreniami spojenými s akútnym zápalom.
Kontraindikácie sú: pokročilá ateroskleróza, odlúpnutie sietnice, hnisavý zápal prínosových dutín, glaukom (zelený zákal), hnisavý sinusitis (čelné dutiny), vysoký krvný tlak, vredová choroba žalúdka.
