Vyšetrenie - Terapia - Poradenstvo

Táto otázka znie podozrivo a nelogicky. Je naozaj hlúpa? Veď, keď chcem byť lepší musím tvrdšie na sebe pracovať, nie? Áno, určite áno. Ale skutočnosť je taká, že do určitej doby pokiaľ hráč výkonnostne rastie je všetko fajn, funguje normálna zákonitosť, čím viac trénujem, tým mám lepšiu formu. Sú však aj kritické momenty spojené s porušením životosprávy, stresom zo školy, zamestnania, partnerské nezhody, menšie/väčšie šrámy zo zápasov, zlý súbeh okolností, ktoré môžu nádejný rast výkonnosti prerušiť dočasne i trvale.

Pravidlom býva menšie zranenie kolena, triesla, členka, nehovorím o natrhnutom prednom krížovom väze, čo už je vážnejším zranením vyžadujúcim operáciu a dlhodobé vyradenie z hry.

Proste momenty, ktoré patria do futbalového života.

 

Predstavme si prípad hráča, ktorý nemá vážnejšie zranenie hrá v základnej zostave mužstva, teší sa priazni trénera i fanúšikov. Po určitom čase sa veci nenápadne začnú kaziť. Najskôr sa to prejaví v zníženej sebakontrole na zápasoch ako aj stratou zápasovej pohody a istoty. Občas je vystriedaný. Začne na sebe intenzívnejšie pracovať avšak nevydrží dlho, keďže je netrpezlivý. V súbojoch je agresívnejší, riskuje. Nebudem to ďalej stupňovať.

 

Skôr chcem zmeniť uhol pohľadu na hráča. A to, pozrime sa na udalosti z pohľady jeho vlastného tela. Jeho svalov, kĺbov, nervového systému. Všetky tri prvky pohybového systému v dôsledku zhoršujúcich sa vonkajších okolností sú vystavované väčšej záťaži a tým aj riziku zranenia. Každý organizmus má svoju frekvenciu, koordináciu pohybov, svoj rytmus, v ktorom vie pracovať ideálne. To znamená pri minimálnej námahe maximálny výkon. To, že zle stúpim, alebo neskôr zareagujem, že strácam prehľad o hre, že zle predvídam, že sa zle rozhodnem to sú všetko dôsledky toho, že nie som vo svojej koži, nemám svoj rytmus. Pokiaľ nemám k dispozícii svoju silu, rýchlosť, obratnosť potom strácam pôdu pod nohami. Príčinou rozladenosti hráča môžu byť aj psychické problémy, potom je to prípad pre psychológa, trénera. Pokiaľ je príčinou pohybový aparát, skrátené svaly, dokonca jednostranne skrátené svaly, prípadne bolesti týkajúce sa telesnej schránky, potom mám pre vás dobrú správu.

 

Futbal je hra pri ktorej sú extrémne preťažované určité časti tela. Predovšetkým ako už z názvu hry vyplýva (foot = noha) sú to dolné končatiny, i keď nie len. Ďalej si je treba uvedomiť, že jedna noha je dominantná. Po väčšinou pravá. Tým pádom sú pravá a ľavá noha zaťažované odlišne, po väčšinou jednostranne. Toto je hlavný dôvod, prečo dochádza u hráčov svalovej dysbalancii na dolných končatinách, ktorá sa prenáša cez panvu aj na trup a horné končatiny. Dá sa tomu vôbec predísť? Úplne nie, ale dá sa to však udržať v norme, teda, bez chorobných dôsledkov a bolesti.

 

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že nástrojom športovca pri jeho práci je jeho telo. Preto je lepšie, keď hráč vie ako funguje jeho telo, svaly pri hre. Trochu teórie nikomu nezaškodí. Je jasné, že každý hráč je praktik, športovec. Preto si myslí, že svoje telo, svaly dobre pozná. Áno veľmi dobre pozná situácie po zápase, keď je dokopaný, s modrinami, občas svalovicou...

 

Niečo o práci svalov. Skutočnosť je taká, že svaly nepracujú oddelene, ale koordinovane tzn. v súčinnosti. Pri určitom pohybe je zapojených niekoľko svalov, pričom každý má inú funkciu. Zatiaľ čo prvá skupina vykonáva vlastný pohyb, druhá skupina svalov ich brzdí, tretia plní podpornú funkciu. Väčšinou je pohyb zložitý a preto je riadený šéfom - nervovým systémom.

 

Sval pracuje tak, že keď je aktivovaný, tak sa stiahne. Futbalista by mal vedieť, ktoré svaly sú tie, ktoré sa pri hre neustále aktivujú. Prečo? Pretože tie sa v dôsledku neustálej činnosti skrátia. Ak sú skrátené, potom sa zmenší ich rozsah pohybu. Ak je menší rozsah pohybu, potom je nižší výkon. Takto sme sa dopracovali odpovedi na otázku položenú na začiatku tejto úvahy. Čo myslíte, je to možné? Skúste to!