Psychosomatika – zhmotňovanie nehmotného
Zhodou spleti náhod som sa oboznámil s príbehom rehabilitačného lekára, ktorý sa po 10 ročnej praxe v 60-tich rokov minulého storočia rozhodol zmeniť svoj prístup k pacientom. Z frustrácie a rozčarovania z toho, že sa mu pacienti neustále vracali so svojimi bolesťami a symptómami, ktoré nedokázal vyliečiť, začať rozvíjať iný prístup.
Svoju predtuchu uplatňoval tak, že skúmal celkový zdravotný stav pacientov, nie len so zreteľom na poruchy pohybového systému. Krok po kroku sa mu potvrdzovali očakávania a tým, že hľadal príčiny bolestí stával sa úspešnejším pri diagnostikovaní a liečbe svojich pacientov.
Podstatou zmeny bola skutočnosť, začal rozlišovať medzi pacientmi, ktorí mali evidentne úrazy, vyvrtnutia, hernie diskov, zápaly šliach, poruchy vodivosti nervov – nazývané aj súhrnným názvom štrukturálne poruchy a pacientmi obyčajne trpiacim chronickými bolesťami. U druhotne menovaných pacientov sa obvykle nepotvrdili prostredníctvom Rtg. Mri a inými vyšetreniami významné štrukturálne poruchy, napriek tomu bolesti a ochorenia pretrvávali. Logicky to viedlo k hypotéze, že príčinou ich bolestí nie sú štrukturálne poruchy. Pozorovaniami a následne aj úspechmi prišiel na to, že chronická telesná bolesť je príčinou napätosti v podvedomí (nevedomí), ktorá vznikla v dôsledku potlačených nepríjemných emócií.
Väčšina z nás nevie o tom, že naša myseľ má viac stavov alebo oblastí. Najľahšie predstaviteľné je stav mysle nazývané vedomie, ktoré je dominantné v priebehu nášho bdelého života. Pomocou neho uvažujeme, zmyslami vnímame svoje okolie, vybavujeme spomienky.
Druhým stavom ľahko pochopiteľným je stav nevedomia. S nevedomím sa spája aj autonómny (vegetatívny) nervový systém. Už z jeho názvu vyplýva, že je nezávislý, nezávislý od stavu mysle. Riadi životne dôležité procesy v tele, akými sú – činnosť srdca, krvný tlak, sťahovanie/rozťahovanie tepien, hladké svaly, priedušky, vylučovanie endokrinných žliaz, metabolizmus, teplotu tela... Typickou činnosťou nevedomia je snívanie. Oblasť nevedomia je aj oblasťou emócií a spomienok, ktoré sú nepríjemné, zahanbujúce, bolestivé, ktoré si nepamätáme, teda nevieme o nich. Ale oni sú tam uväznené a sú obyčajne spájané s hnevom a úzkosťou. Často pochádzajú z obdobia detstva.
Mozog má mechanizmy, ktorými je schopný tieto nepríjemnosti jednak vytesniť a jednak udržať v nevedomí. Robí to aj tak, že na to, aby odviedol pozornosť vedomia od napätia nepríjemných spomienok, spustí telesnú bolesť, kdekoľvek na tele. Nazýva sa to aj TMS (Tension Myoneural Syndrome). Takto chráni človeka pred následkami, ktoré by sa mohli udiať v dôsledku uvedomenia si „zlých“ spomienok.
Avšak pokiaľ sú telesné bolesti a ochorenia tak otravné, že výrazne obmedzujú funkčnosť človeka je vhodné tieto ťaživé emócie si uvedomiť a tým, zmeniť pomery medzi vedomím a nevedomím. Tieto zmeny sú schopné bolesť/ochorenie úplne eliminovať. Proces uvedomovania si potlačených emócií môže byť skokovitý (ako zapnem/vypnem), ale aj postupný. Postupný proces môže byť krátky, ale aj zdĺhavý a niekedy aj neúspešný.
Ak ste absolvovali množstvo vyšetrení bez pozitívnych nálezov a užívali predpísané lieky a terapie bez podstatnej úľavy od bolestí, tak je pravdepodobné, že trpíte TMS.
Poskytujem v tejto oblasti poradenstvo, ozvite sa.
---
Spomínaný rehabilitačný lekár sa volal John E. Sarno (*1923 †2017). Do slovenčiny je preložená jedna z jeho prvých kníh: Liečba bolesti chrbta.
Pojem nevedomie zaviedol známy rakúsky neurológ Sigmund Freud (*1856 †1939)
---
Odporúčaná literatúra:
John E. Sarno: Liečba bolestí chrbta
Jan Hnízdil: Ako sa nestať pacientom a iné jeho knihy
