Som závislý na pšenici
Viete, že pšenica je ako heroín? Čím viac si jej doprajete, tým viac po nej túžite. Neviete si predstaviť žiť bez nej. Poviete si narkomani, to sú slabosi...sú otrokmi svojej vášne...áno, pretože je to mimo vôle.
Doktor Davies vo svojej knihe Život bez pšenice popisuje ako pšenica pôsobí na centrálny nervový systém, mozog, pamäť a akým spôsobom sa podieľa na našom ohlupovaní a následnej degenerácii.
Viete, že krajec pšeničného chleba (nezávisle od toho, či biely, čierny, grahamový, celozrnný) zvýši hladinu cukru viac ako kryštálový cukor? Neveril som, ale je to tak. Pozrite si ich glykemické indexy.
Extrémne rýchle zvýšenie hladiny cukru v krvi, po každom užití pšenice nie je nič príjemné pre slinivku a núti ju k zvýšenej tvorbe inzulínu. Ak je to často, tak sa unaví a u človeka sa začnú prejavovať príznaky cukrovky.
Takže postup účinkovania pšenice v našej strave je od vytvorenia pšeničného mozgu sa dopracujeme k pšeničnému bruchu. To prvé nevidieť, ale je zákerný.
Iným slovami od závislosti typu čím viac prijímam, tým viac po nej túžim vzniká prebytok príjmu energií nad výdajom. Pritom je to spojené s príjemným pocitom sýtosti, teda uspokojením základného inštinktu.
Vieme, že v takom prípade nadbytok energie hojne zastúpený pšenicou/škrobom sa premení na tuk, veľmi často viscerálny alebo vnútrobrušný.
A je to!
Ak by ste chceli skúsiť vyradiť pšenicu zo stravy, tak sa pripravte na abstinenčný syndróm - hlavne v prvých dňoch, týždňoch. A neskôr je to už menej „bolestivé“, hlavne keď sa nevystavujeme pokušeniu.
